Pri príležitosti 150. výročia narodenia J. G. Tajovského vychádza výber z autorových najlepších próz a drám, ktoré sú relevantné nielen pre školopovinnú mládež, ale aj pre všetkých, ktorým nie je ľahostajná naša minulosť a kultúrne hodnoty. Nosnou témou prozaickej časti sú obetavé matky, ktoré urobia pre svoje deti aj nemožné v prózach Mamka Pôstková a Horký chlieb v kontraste s mentálne jednoduchým človekom, ktorý takúto pomocnú ruku od mladosti nemal v poviedke Maco Mlieč. Ďalším rozmerom výberu je prostota a jednoduchosť autorových hrdinov, ktorí nereptajú na svoju chudobu, ale, naopak, sú príkladom skromnosti, poctivosti a pracovitosti, s akou vedeli naši predkovia žiť v neľahkých podmienkach minulosti. Výber z dramatických diel autora je koncipovaný tak, aby ukázal nielen ťažkosti dedinského života v dráme Statky-zmätky, ale aj jeho radosti vo veselohre Ženský zákon. (zdroj:www.martinus.sk) >>>

Vesmír nás fascinuje. A nielen teraz, ale od nepamäti. Preto sa o ňom radi rozprávame. V kapitolách postupne putujeme od blízkeho vesmíru po ďaleký. Začíname výpravou na Medzinárodnú vesmírnu stanicu a na Mesiac. Z neho sa ďalej posúvame k hviezdam a planétam mimo našej slnečnej sústavy až ku galaxiám, ktoré sú rozložené pozdĺž vlákien kozmickej pavučiny. Vďaka moderným teleskopom môžeme nahliadnuť aj do hlbokého, teda dávneho vesmíru, a môžeme dokonca pozorovať aj hranice čiernych dier, známe ako horizonty udalostí.
O vesmíre sa so Samuelom a Norbim v knihe rozprávajú: kanadský astronaut Chris Hadfield, astronómovia Jiří Grygar a Zdeněk Mikulášek, astrofyzici Michal Zajaček a Marek Skarka a popularizátor astronómie Pavel Gabzdyl.  >>>

Synko Zajko, nikdy nebude z teba poriadny zajac! Pred chalupou sedíš, do slniečka hľadíš a nevieš ani, kde je kapustné pole! Čože tam Zajkovi kapustné pole, keď on len o tom rozmýšľal, že by rád šiel do sveta - a aj sa vybral a rovno lietadlom. Bolo mu zle i nedobre, ale Zajko sa nezľakol - ani medvedice, ani horárových psov. A zbojníkov? Kto chce ďalej vedieť, musí ďalej čítať v knižke - a veru sú tam neuveriteľné Zajkove príhody.  >>>

Stoické paradoxy napísal filozof Marcus Tullius Cicero pravdepodobne v prvej polovici roka 46 pred n. l. Autor tu obhajuje šesť etických tvrdení, ktoré sú na prvý pohľad v rozpore s bežným uvažovaním. Z hľadiska etického myslenia stoikov sú však pravdivé. Ukazujú spôsob, ako sa dajú filozofické nyšlienky preniesť do rečníckeho prejavu. Zároveň sa v nich Cicero púšťa do kritiky dobových spoločenských pomerov. Prostredníctvom Stoických paradoxov tak slovenskí čitatelia dostávajú možnosť poodhaliť autorov rečnícky, filozoficky aj politický spôsob myslenia.Limitovaná edícia.  >>>