Tribečská knižnica v Topoľčanoch je kultúrna, informačná a vzdelávacia inštitúcia v zriaďovateľskej pôsobnosti Nitrianskeho samosprávneho kraja. Plní funkciu mestskej verejnej knižnice a zároveň funkciu regionálnej knižnice. V rámci okresu koordinuje a poradensky usmerňuje obecné knižnice, zabezpečuje úlohy spojené s bibliografickou registráciou a koordináciou bibliografickej činnosti, poskytuje slobodný prístup k informáciám a podieľa sa na celoživotnom vzdelávaní jej používateľov a návštevníkov.

Tribečská knižnica v Topoľčanoch sídli na ul. Československej armády 28. Od autobusovej a železničnej stanice je to približne 15 minút chôdzou. V blízkosti Tribečskej knižnice sa nachádza zastávka MHD Topoľčany. Názov zastávky „ČSA, Dom kultúry“ (spoje č. 1, 11, 2, 4, 44, 66, 7). Tribečská knižnica sa nachádza juhozápadne od námestia M.R. Štefánika.
 
Parkovanie je možné na mestskom parkovisku oproti budove Tribečskej knižnice (s vjazdom pri internáte SOŠ obchodu a služieb). Vstup do knižnice je v zadnej časti budovy – vo dvore za bránou. Knižničný fond Tribečskej knižnice obsahuje takmer 100 tisíc zväzkov kníh, vrátane špeciálnych dokumentov (zvukových, elektronických) a 75 titulov periodík.

Knižnica je otvorená 45,5 hodín v týždni. Popri knižnično-informačných službách poskytuje aj prístup na internet pre verejnosť, organizuje kultúrno-spoločenské a vzdelávacie podujatia určené pre deti a mládež, ako aj širokej verejnosti.

Územie dnešných Topoľčian patrí z historického hľadiska medzi najstaršiu a najvýznamnejšiu lokalitu Horného Ponitria. História nášho mesta sa začala písať už v praveku v staršej dobe kamennej. Predpokladá sa, že mesto vzniklo v polovici 9. storočia, keď sa osídľovalo Ponitrie. V tom období tok rieky Nitra vytvoril niekoľko ramien v okolí ktorých prevažoval topoľový porast.

Výhodná poloha v blízkosti diaľkových ciest spôsobila, že sa Topoľčany už v 11. storočí stali trhovým a mýtnym mestom a sídlom fary. Prvá písomná zmienka označujúca Topoľčany za kráľovský majetok, pochádza zo začiatku 12. storočia. V druhej polovici 13. storočia patrilo mesto rodu Čákovcov, ktorí dali neďaleko mesta postaviť hrad, ktorého zrúcanina sa dodnes nachádza nad obcou Podhradie. Topoľčany sa po prvýkrát ako mesto spomínajú v roku 1334. Život mesta mala v rukách mestská rada na čele s richtárom, ktorá bola rovnomerne zložená zo slovenského a nemeckého obyvateľstva. Koncom stredoveku patrili Topoľčany k stredne veľkým mestám, naďalej plnili funkciu hospodárskeho centra stredného Ponitria, k rozvoju remesiel a obchodu pribudlo poľnohospodárstvo, pestovanie obilnín a vinohradníctvo. V meste sa konali trhy a významné výročné jarmoky. V roku 1431 sa Topoľčany stali na istý čas sídlom husitskej posádky, neskôr mesto obsadili bratríci pod vedením Jána Jiskru.

V tomto období boli obyvateľmi Topoľčian prevažne Slováci. Vtedy vzniklo aj krásne gotické pečatidlo, na ktorom je vyobrazený dvojramenný kríž s rovnako dlhými rozštiepenými ramenami. V strede medzi ramenami dvojkríža sa na pravej strane nachádzala šesťramenná hviezda a na ľavej strane obrátený polmesiac. V približne rovnakej podobe sa pečatidlo používa do dnešných čias ako znak mesta Topoľčany. V tom čase už fungoval aj mestský dom. Písomnosti z rokovaní sa zapisovali v latinčine, začiatkom 16. storočia sa úradná agenda začala viesť v staroslovienčine.

Sedemnáste až devätnáste storočie sa nieslo v znamení nepokojov, či už to boli turecké vpády, protihabsburské povstanie, rozsiahle požiare alebo epidémia cholery. V tých časoch rozvoj Topoľčian stagnoval. Po predchádzajúcich nepokojoch sa mesto pomaly spamätávalo a začalo sa vzmáhať. V meste už fungoval mestský a stoličný dom, rímsko-katolícka fara, či pošta. V roku 1850 sa Topoľčany stali sídlom slúžnovského úradu. V meste pribudli nové budovy okresného súdu, župnej nemocnice daňového úradu železničnej stanice a hotela Koruna. V polovici 18. storočia už v meste pôsobilo 116 remeselníkov združených v cechoch.

Ďalším významným medzníkom v histórii Topoľčian bolo v roku 1867 Rakúsko-uhorské vyrovnanie , ktoré však zasiahlo celú spoločnosť. Nastalo všeobecné pomaďarčovanie verejného života a počet obyvateľov hlásiacich sa k maďarskej národnosti prudko rástol. K obyvateľom slovenskej a maďarskej národnosti pribudli aj tí, ktorí sa hlásili k Nemcom a Židom.  

Koniec 19. storočia sa niesol v znamení modernizácie a všeobecného priemyselného pokroku. V roku 1872 boli cechy zrušené, no podnikavé obyvateľstvo sa dokázalo novej situácii prispôsobiť a z mesta sa rýchlo stalo významné výrobné a obchodné centrum. Topoľčanci dokázali využiť výhodnú polohu mesta, právo skladu a mýta, trhy a jarmoky, rozvinutý obchod a furmanstvo a od roku 1881 aj železnicu. Topoľčianske konské trhy boli vyhľadávané aj obchodníkmi z Rakúska, Nemecka a Anglicka. Konali sa tu aj významné trhy s vlnou, ktoré tak isto lákali kupcov zo zahraničia. Ceny vlny určené na tunajších trhoch platili pre celé Horné Uhorsko. Počas týchto trhov pomáhali domáci muži obchodníkom prenášať veľké vrecia s vlnou, tzv. žochy. Zrejme z toho vznikla aj prezývka Topoľčancov – žochári.

Významnú úlohu v rozmachu Topoľčian zohrávali aj majitelia Topoľčianskeho panstva. V roku 1868 panstvo odkúpili bratia Stummerovci, ktorí začali vo veľkom podnikať, čo vo významnej miere prispelo aj k rozvoju celého mesta. Postavili moderný cukrovar, zaslúžili sa o výstavbu verejnej župnej nemocnice, štátnej ľudovej a meštiackej školy.

Koniec 19. a začiatok 20. storočia znamenal hlavne modernizáciu života a všeobecný priemyselný pokrok. Život a vzhľad mesta sa viditeľne menil. Spolu so železnicou sa budovala aj telegrafná sieť, bol zavedený telefón, vybudovala sa kanalizácia, plynové pouličné osvetlenie, prebiehala elektrifikácia mesta a regulácia rieky Nitra. K rozvoju mesta prispelo aj vybudovanie viacerých prevádzok, ako napríklad parketáreň Adolfa Schmidta, či pôsobenie viacerých bánk a úverového družstva.

 Rozmach mesta skomplikovala až prvá svetová vojna a požiar, ktorý zničil viac ako 80 domov. Koniec vojny znamenal koniec monarchie, rozklad armády aj civilnej správy. Vznikol nový spoločný štát Čechov a Slovákov a k československej národnosti sa prihlásila drvivá väčšina Topoľčancov. Aj napriek hospodárskym ťažkostiam v medzivojnovom období sa mesto postupne modernizovalo. K vydláždenému námestiu pribúdali aj ďalšie dláždené ulice, postavil sa moderný bitúnok, rozširovala sa kanalizácia, začal sa budovať mestský park. Vznikol aj výrobný podnik Kablo, kde sa vyrábali vodiče pre vojenské telefóny. Významným počinom v tomto období bolo postavenie mestských kasární a privítanie prvej vojenskej posádky v roku 1938. Priaznivo sa rozvíjala aj kultúra v meste ktorú reprezentovalo niekoľko spolkov (Sokol, Živena, Matica slovenská, Československý červený kríž, Učiteľský spevokol okresu Topoľčianskeho...). Významné miesto v kultúre zastávalo aj ochotnícke divadlo a knižnica. Vzdelanie v tom období zabezpečovali štátna, rímskokatolícka a židovská škola, jedna meštianska škola a od roku 1936 aj mestské reálne gymnázium.

Druhá svetová vojna znamenala vo vývoji mesta ďalší zlom. Najprudšie boje vojny a Slovenského národného povstania sa našťastie odohrávali vo vzdialenejšom okolí, čiže mesto toto obdobie prežilo bez väčšej ujmy. Najviac na fašistický teror doplatila početná židovská komunita, ktorá dlhé roky ovplyvňovala život v meste. Židovské obyvateľstvo bolo takmer celé deportované do vyhladzovacích táborov. Odtiaľ sa vrátili len niekoľkí. Niekdajšiu početnú židovskú komunitu nám dnes pripomína už iba cintorín a pamätná tabuľa v budove bývalej synagógy, ktorá patrila k najpozoruhodnejším stavbám mesta a koncom vojny vyhorela.

Po druhej svetovej vojne sa začali Topoľčany postupne meniť. Z malého obchodno-remeselníckeho mestečka sa stáva priemyselné centrum regiónu. Príliv obyvateľstva, najmä z okolitých obcí, podnietil bytovú výstavbu, stavbu nemocnice, škôl, kultúrnych a športových zariadení. Bývalá parketáreň sa postupne pretransformovala na moderný nábytkársky podnik Mier (Decodom). Z podniku Kablo vznikol závod Elektrokarbon, kde bola po vojne zriadená výroba uhlíkových materiálov pre silnoprúdovú elektrotechniku. K väčším podnikom patrili aj Odevné závody s výrobou prevažne pánskej konfekcie. Z potravinárskych podnikov v tom čase vznikol pivovar Topvar a Topoľčianske hydinárske závody. 

Koniec 90-tych rokov minulého storočia znamenali pre Topoľčany ďalší medzník v ich živote. Štátne podniky postupne prechádzali do súkromných rúk a transformovali sa na akciové spoločnosti. Pribudlo mnoho súkromných podnikateľov, výrobných podnikov, komunálnych a reštauračných služieb. K rozvoju mesta výrazne prispel aj postupný prechod kompetencií zo štátnej správy do rúk samosprávy.

Použitá literatúra: Demjanovičová, Adriana. Topoľčany. Topoľčany : Mestský úrad Topoľčany, 2006. 80 s. ISBN 80-89173-13-6
Foto: Topoľčany – návrat do minulosti. Z archívu Petra Macka.

Základné informácie

Čo je potrebné pri registrácii čitateľa:

• Vyplniť čitateľskú prihlášku, doložiť doklad totožnosti k overeniu. 
• Zaplatiť registračný poplatok:
- dospelí – 5 €.
- deti a mládež od 6 do 15 rokov – 2 €. Za čitateľa mladšieho ako 15 rokov zodpovedá zákonný zástupca.
- študenti do 26 rokov a dôchodcovia – 4 €. 
- jednodňová registrácia – 2 €. 
- Deti do 6 rokov, nezamestnaní evidovaní na ÚPSVaR a držitelia preukazu ZŤP – zdarma. 
• Podpisom na prihláške uzatvorí žiadateľ s knižnicou zmluvu o poskytovaní služieb. Vystavením čitateľského preukazu sa žiadateľ stáva čitateľom. Podpisom na prihláške čitateľ súhlasí so spracovaním svojich osobných údajov a potvrdzuje, že prijíma podmienky zmluvného vzťahu určenom Knižničným a výpožičným poriadkom.
• Dňom registrácie začína 365 dní, kedy má čitateľ právo využívať všetky služby knižnice.

Členstvo v knižnici zaniká:

 a/ odhlásením používateľa, 
 b/ neobnovením členstva po uplynutí 12 mesiacov, 
 c/ hrubým porušením knižničného a výpožičného poriadku. Pri zániku členstva sa zaplatené poplatky nevracajú.

Čitateľský preukaz

 • Je doklad, ktorý oprávňuje používateľa používať služby knižnice.
 • Je neprenosný, jeho platnosť je potrebné každých 12 mesiacov obnovovať. Platí len v tej knižnici, v ktorej bol vydaný a pre používateľa, na ktorého meno bol vystavený. Za prípadné zneužitie preukazu zodpovedá používateľ.
 • Pri strate preukazu zaplatí používateľ za jeho nové vydanie manipulačný poplatok 2,- €.
 • Pri zmene bydliska alebo mena, je používateľ povinný zmenu oznámiť.
 • Na základe platného čitateľského preukazu má prístup do všetkých výpožičných priestorov knižnice a pobočky.
 • Používateľ je povinný zachovávať knižničný poriadok, pokyny pracovníkov knižnice a podrobiť sa kontrolným opatreniam, potrebným na udržovanie poriadku a ochrany majetku knižnice. Vo všetkých priestoroch knižnice je povinný zachovávať ticho a poriadok.
 • Používateľ chráni fondy knižnice a jej zariadenia pred poškodením. Za poškodenie sa považuje vystrihovanie časti kníh, novín a časopisov, zvýrazňovanie textu, vyberanie príloh a tabuliek.
 • Používateľ môže mať súčasne vypožičaných 10 dokumentov.

Medziknižničná výpožičná služba, alebo ako získať knihy z inej knižnice

Ak používateľ požiada o knihu, ktorú knižnica nemá, tá sprostredkuje vypožičiavanie formou medziknižničnej výpožičnej služby z inej knižnice v SR. Za každý dokument zaplatí čitateľ poplatok 5,- €.

Reprografické služby

Poplatok za jednu ČB stranu:
A 4: 0,10 €
A 3: 0,20 €
Poplatok za jednu farebnú stranu:
A 4: 0,50 €
A 3: 1,-- €

Internet

Podmienkou využívania internetu je platný čitateľský preukaz alebo jednodňová registrácia.

Rezervácia dokumentu

Knihy, ktoré sú vypožičané, môže knižnica po ich vrátení rezervovať používateľom. Na vyzdvihnutie má čitateľ 7 dní. Poplatok za túto službu je 0,50 € za jeden titul.

Podmienky absenčnej výpožičnej služby alebo na čo si dávať pozor

• Základná výpožičná doba je 31 dní a vzťahuje sa ku každej výpožičke samostatne. Knižnica zasiela čitateľom, ktorí poskytnú e-mail, zdarma upozornenie o blížiacom sa konci výpožičnej doby.
• Je dobré sledovať si termíny a dokumenty vracať pred uplynutím výpožičnej doby
• Výpožičnú lehotu možno na požiadanie používateľa predĺžiť za predpokladu, že o vypožičanie konkrétnej knihy nežiada iný používateľ. Výpožičnú lehotu si používateľ môže predĺžiť bezplatne 3-krát.
• Po prekročení výpožičnej doby začne systém pripočítavať poplatok 0,02 € za každú jednu knihu a za každý deň omeškania.
Upomienky budú čitateľom zasielané nasledovne:
1. upomienka – po 30. dňoch emailom – poplatok 0,- €
2. upomienka – po 60. dňoch emailom – poplatok 1,- €
3. upomienka – po 90. dňoch emailom – poplatok 2,- €
riaditeľská upomienka – po 120. dňoch poštou – poplatok 7,- €
Poplatky za omeškanie budú pripočítané k poplatkom za upomienku.
• Používateľ je povinný nahradiť poškodenú, alebo stratenú knižničnú jednotku:
- uvedením do pôvodného stavu, 
- finančnou náhradou, ktorá môže dosiahnuť 10 násobok pôvodnej ceny knihy, 
- manipulačný poplatok knižnice pri strate je 1,- € za každý dokument.

 Knižničný a výpožičný poriadok v plnom znení si môžete prečítať tu (pdf) >>>

V tomto období sa knižnica postupne zbavovala ideologického nánosu, začala sa modernizovať a otvárala sa všetkým moderným technológiám.

 Dovtedy okresná knižnica sa stala špecializovaným útvarom novovzniknutého Tribečského kultúrneho centra a prijala názov Tribečská knižnica v Topoľčanoch.

V roku 2008 bola slávnostne otvorená letná čitáreň. Výstavba tohto architektonicky i účelovo jedinečného diela v rámci slovenských knižníc sa začala v roku 2006. Na prezenčné štúdium periodík a literatúry používateľom slúži 16 študijných miest, prekryté pódium so stupňovitým hľadiskom sa využíva na organizovanie kultúrnych podujatí (večery poézie, literárne večery, koncerty vážnej hudby, prezentácia talentov ZUŠ, stretnutia so spisovateľmi, atď.).

Nepopierateľnú zásluhu na vybudovaní letnej čitárne má Mgr. Mária Kráľová, ktorá stála na čele knižnice 25 rokov a zaslúžila sa o vybudovanie a modernizáciu celej jej infraštruktúry. Bola riaditeľkou, ktorá zasvätila knižnici celú svoju profesionálnu kariéru. Jej pričinením sa dostala knižnica na popredné miesto v súčasnej informačnej spoločnosti.

Tribečská knižnica v Topoľčanoch za účelom skvalitnenia poskytovaných služieb občanom ponúka možnosť podávania návrhov, podnetov, sťažností, alebo iných typov podaní. Žiadosť, podnet, návrh, sťažnosť alebo iný typ podania je možné podať:
• písomne poslať poštou na adresu:
Tribečská knižnica v Topoľčanoch
ul. Čsl. armády 28
955 35 Topoľčany

• osobne priniesť v písomnej forme na sekretariát knižnice:
Pondelok 8:00 – 12:00 h
Utorok 8:00 – 12:00 h
Streda 8:00 – 12:00 h
Štvrtok 8:00 – 12:00 h
Piatok 8:00 – 12:00 h

• elektronickou poštou na e-mailovú adresu: tribecska@kniznicatopolcany.sk